Zaostrené na vitamín D

V tomto období netrpí len naša „duša“, ale aj naše telo. Klesá všeobecné nadšenie pre pohyb rovnako ako miera pobytu v prírode, čo je hlavnou príčinou špecifického javu: zásobovanie nášho organizmu vitamínom D je ohrozené, a to sa môže prejaviť zvýšeným rizikom chorôb a úmrtnosti.

Vitamín D patrí do skupiny vitamínov rozpustných v tukoch a má veľký význam pre zdravie kostí až do vysokého veku. Zvyšuje hustotu kostí a posilňuje svalstvo. Naopak, jeho nedostatok v detstve vedie k vzniku krivice (deformácie kostí) a v dospelosti k osteomalázii, resp. osteoporóze (ochoreniu definovanému úbytkom kostnej hmoty, resp. demineralizácii). U starších osôb stúpa nebezpečenstvo pádov a zlomenín, ako aj celkové riziko úmrtia. Otázkou, či vitamín D zohráva úlohu aj pri prevencii srdcovo-cievnych ochorení a určitých foriem rakoviny sa v posledných rokoch zaoberali mnohé vedecké štúdie. Diskutuje sa aj o možnom vplyve na prechladnutie, resp. ochorenia dýchacích ciest a náchylnosti na ochorenia spôsobené vírusom Covid 19. V súčasnosti sa však môžeme oprieť o všeobecne akceptovaný názor, že pri vážnom nedostatku vitamínu D je oslabený náš imunitný systém.

Vitamín D zaujíma medzi všetkými vitamínmi zvláštne postavenie, pretože ho neprijímame len v strave, ale telo si ho dokáže samo vytvoriť v pokožke pôsobením slnečného žiarenia (UVB lúčov). Výška jeho produkcie závisí od dennej hodiny, resp. ročného obdobia, zemepisnej šírky, počasia, plochy odhalenej pokožky, ako aj od jej hrúbky a pigmentácie. Napríklad v lete postačuje, ak sa vystavíme pôsobeniu slnečných lúčov na 15 minút. Mimochodom, nemali by sme pritom zabúdať na opaľovacie krémy, a to aj napriek tomu, že to istej miery znižujú syntézu vitamínu D. Úplne iná situácia je však u nás v zimných mesiacoch, ktoré sú chudobné na slnečný svit. V Rakúsku a Nemecku je intenzita UV žiarenia počas približne 6 mesiacov v roku príliš nízka na zabezpečenie dostatočnej vlastnej produkcie vitamínu D. Nato by obyvateľ strednej Európy so zmiešaným typom pokožky musel stráviť vonku okolo poludnia približne 2 hodiny, pričom by slnečným lúčom musel vystaviť odhalené ruky, paže a tvár. Našťastie dokáže naše telo využívať aj zásoby, ktoré si vytvorilo na jar, v lete a na jeseň. Vitamín D totiž ostáva uložený v svaloch a tukovom tkanive niekoľko mesiacov.“

Napriek tomu je dôležité dbať na jeho dostatočný prísun, a to najmä v tmavých mesiacoch roka. Dobrým zdrojom sú predovšetkým mastné ryby, ako napr. sleď, losos alebo makrela, ale aj pečeň, vajcia (t. j. žĺtok), určité druhy jedlých húb či avokádo. Množstvá na úrovni 20 µg/deň (alebo 800 medzinárodných jednotiek), ktoré sú odporúčané spoločnosťami zaoberajúcimi sa zdravou výživou, sa nám však podarí dosiahnuť len zriedka: deti príjmu v strave priemerne len 1 až 2 µg na deň a mladiství, resp. dospelí približne 2 až 4 µg na deň. Preto, ak si telo nedokáže vyrobiť vlastné vitamíny, alebo ich nedokáže vyrobiť v dostatočnom množstve, odporúča sa v našich zemepisných končinách jeho dodatočný príjem v podobe prípravkov s obsahom vitamínu D. To platí najmä pre vekovú skupinu nad 65 rokov, pretože vo vyššom veku často podstatne klesá nielen mobilita, resp. čas strávený vonku, ale vo všeobecnosti aj vlastná schopnosť organizmu vytvárať vitamín D pomocou syntézy. Jeho vlastná produkcia vo veku 70 rokov je napríklad štyrikrát nižšia ako vo veku 20 rokov. Aj pri chronických ochoreniach, najmä v prípade určitých črevných chorôb, a tiež u ľudí s tmavou pokožkou je vhodné užívať prípravky s obsahom vitamínu D. Diagnózu nedostatku vitamínu D, resp. skutočnú potrebu jeho užívania a správne dávkovanie by mal v ideálnom prípade určiť všeobecný lekár.“

Pre nás všetkých platí, že by sme mali využiť každú príležitosť vystaviť sa lúčom zimného slnka. Hoci obavy z nedostatku vitamínu D nie sú opodstatnené, oplatí sa najmä teraz opätovne zamerať svoju pozornosť na stravu, v ktorej ho nájdeme dostatok.“