Firma Rauch predbehla v Rakúsku prvých konkurentov. Koncentráty z Rankweilu mali čoraz viac odberateľov, dokonca až v USA. Množstvo finančných prostriedkov putovalo do rozšírenia výrobných kapacít. Šlo to veľmi dobre. Mladým Rauchovcom kazila radosť len jedna vec: svoje šťavy nedokázali dostať do veľkých európskych krajín a do Švajčiarska, pretože na poľnohospodárske výrobky sa tam vzťahoval zákaz dovozu alebo podliehali vysokému clu. Ako mal Rauch ďalej rásť?
„Jeden spriatelený obchodník zo Švajčiarska začal práve dodávať šťavy do Saudskej Arábie. Horúce podnebie, zákaz alkoholu a ropné bohatstvo – to znelo ako zaujímavý trh“, spomína Roman Rauch. Napísal teda list rakúskemu delegátovi pre zahraničný obchod v Rijáde a požiadal o kontakty na potenciálnych obchodných partnerov. Čoskoro našiel na svojom písacom stole obálku s arabskou známkou, v ktorej bol zoznam možných partnerov. „Tak som natrafil na firmu Batawil. Navštívil som ju a jej zástupcovia zase navštívili nás. Rýchlo sme sa zhodli. Krátko nato sme boli prvým podnikom vyvážajúcim jablkovú šťavu Saudskej Arábie.“ Od roku 1971 mohli hostia tohto púštneho štátu nájsť v nápojových lístkoch dobrých hotelov nápoj s názvom „Saudské šampanské“ – pekný krčah s jablkovou šťavou značky Rauch zmiešanou s perlivou minerálnou vodou Perrier ozdobený plátkami jablka a lístkami mäty.