„Žiadajú, aby sme splatili úvery!“ Túto správu musel Franz Rauch predniesť na jar roku 1966 na schôdzi vedenia spoločnosti. Trudi, Erich a Roman zrejme stratili na chvíľu reč. Rauchovci financovali rast, ktorý ohlásili v roku 1962 z veľkej časti prostredníctvom úverov od dvoch miestnych firemných bánk. Otvorená bola stredná čiastka v hodnote niekoľkých desiatok miliónov šilingov. Obrat krásne stúpal, výsledky však boli zatiaľ skromné. Banky síce poznali ambiciózne plány mladého vedenia, ale už neverili v ich úspech. Znamená to konkurz?
Franz Rauch spomína na najťažšie dni svojho života: „Známy mi vybavil stretnutie s Heinrichom Treichlom, prednostom banky Creditanstalt (CA) vo Viedni.“ V nedeľu večer nastúpil Franz do 6-miestneho kupé lôžkového vozňa vlaku „Wiener Walzer“, nočného spoja smerujúceho do hlavného mesta. V pondelok dopoludnia predstavil prednostovi banky CA počas 30 minút stratégiu firmy Rauch. „Treichl prikývol a povedal, aby som sa vrátil o dve hodiny. Čakal som v kaviarni. Potom mi podal dva šeky a list pre naše firemné banky, v ktorom v mene CA vysvetľoval prevzatie našich úverov.“ V pondelok popoludní sa už Franz viezol vlakom naspäť domov.
„Naše vidiecke banky nepočítali s tým, že nám bude dôverovať najväčšia banka Rakúska“, spomína Franz Rauch. Štyria mladí Rauchovci založili každý meter štvorcový pozemku v prospech CA. „Všetci sme verili našej vízii, preto sme ochotne podpísali listinu so záložným právom“, spomína Trudi Ludescherová.
Franz Rauch cestoval v 6-miestnom kupé lôžkového vozňa legendárneho nočného vlaku „Wiener Walzer“ na stretnutie v banke Creditanstalt: najväčšia rakúska banka podnik zachránila.