V tých časoch sa vo firme Rauch stáčalo dvakrát za týždeň, zakaždým to bolo okolo 10 000 litrov. Deň vopred brázdil 14-ročný Erich Rauch na bicykli ulice na dolnom konci Rankweilu a organizoval na to potrebné mužstvo… alebo lepšie povedané „ženstvo“. Pretože touto prácou si rada privyrobila nejedna gazdinka.
Pracovať sa začínalo o siedmej ráno: 6 alebo 7 žien sa rozdelilo na jednotlivé stanovištia v malej stáčacej hale. Najprv kontrolovali prázdne fľaše s patentom – trochu k nim privoňali, aby zistili, či v nich bol predtým benzín alebo kyselina. Potom ich postavili do lúhového kúpeľa a následne ručne vložili do kefovacieho stroja. To bol chúlostivý úkon, pretože stroj bežal veľmi rýchlo. Neskôr ich vystriekali vodou a podržali oproti svetlu. Nie sú náhodou prasknuté? Ďalej fľaše ukladali do 2,5 metra vysokého plniaceho stroja. Naplnené fľaše postavili na stôl, zatvorili patenty a zbierali do vozíka, ktorý putoval na dobrú hodinu do pasterizátora. Nakoniec lepili etikety a ukladali fľaše do drevených debničiek. Každý pohyb zopakovali 10 000-krát a večer stálo na rampe vyše 800 prepraviek pripravených na rozvoz do pohostinstiev a obchodov vo Vorarlbersku a Tirolsku.
V roku 1954 zaberali veľkú časť územia Rankweilu ovocné sady.