Šťava pre poľné nemocnice

Vďaka úspechu sladkého muštu sa malému podniku v Rankweili podarilo prežiť aj politicky turbulentné roky pred a počas 2. svetovej vojny. Rauchovci postupne investovali do ďalších priemyselných noviniek. Kúpili plniaci stroj, umývací a kefovací stroj, pasterizátor a ďalšie zariadenia, a pokračovali v tom aj po pripojení k Nemeckej ríši v roku 1938.

Sladký mušt mal totiž veľký význam pre poľné aj klasické nemocnice, matky aj deti. Všetci výrobcovia boli preto priamo podriadení centrálnym orgánom v Berlíne. Kým dodávali kvalitu, mali z toho výhody: Ernst bol v roku 1939 povolaný do armády, na jeseň roku 1940 sa však opäť vrátil domov, pretože bol dôležitý pre fungovanie podniku. Miestni, často fanatickí nacisti, nemali na firmu žiaden dosah. Prevádzka navyše dostávala dostatočný prídel surovín. Berlín však nariaďoval aj to, čo sa malo vyrábať. Firma Rauch musela zbierať ovocné výlisky z regiónu, sušiť ich a dodávať nemeckým závodom na výrobu pektínu.

Keďže čoraz viac zamestnancov muselo narukovať na vojnu, dostala firma pridelených pracovníkov z cudziny, podobne ako väčšina podnikov „dôležitých pre vojnu“. „Boli to Gréci“, spomína Erich Rauch, ktorý mal v tom čase 9 rokov: „Starali sme sa o nich dobre, napríklad sme im zriadili vlastnú kuchyňu“. Takto sa muštárni Rauch podarilo úspešne, a akiste aj poctivo, prežiť vojnové časy.

Dodací list: V ťažkých časoch zavážila každá maličkosť. V roku 1943 vyúčtovala firma Rauch mäsiarovi Martemu z Rankweilu 30 ríšskych fenigov za jednu chýbajúcu fľašu. 

Nákladné auto: Francúzski okupanti zhabali aj firme Rauch všetky vozidlá okrem jedného malého Fiatu.