Od polovice 20. rokov minulého storočia sa sladkému muštu venovala veľká pozornosť aj vo Vorarlbersku. Združenia pestovateľov ovocia a národný spolok „Volkswohl“ organizovali v mnohých obciach kurzy venované novým výrobným postupom. Nekvasená šťava otvárala ovocinárom nové obchodné príležitosti a bola zároveň zbraňou v boji proti veľmi rozšírenému alkoholizmu.
Čoskoro vyrábali sladký mušt aj Rauchovci – podľa bežného postupu spracovania za tepla: horúcu šťavu liali do špeciálne upravených drevených sudov a predávali ju cez zimu. Franz Josef a jeho synovia však zrejme neboli spokojní s kvalitou takto vyrobeného sladkého muštu. Vplyvom tepla sa strácala chuť.
Vhodnejšiu metódu vynašli začiatkom 30. rokov vo Švajčiarsku. Postup, ktorý vyvinul Adolf Böhi, využíva na konzerváciu prefiltrovanej šťavy kyselinu uhličitú a skladovanie v tlakových nádobách, vďaka čomu ostáva uchované všetko, čo je v šťave dobré. Bola to síce najdrahšia metóda, ale sľubovala tú najlepšiu šťavu. A navyše v Rakúsku bol tento postup takmer neznámy. V roku 1933 inštalovala firma Rauch prvé zariadenie pracujúce na spomínanom princípe v Rakúsku, pričom k nemu patrilo päť tlakových nádrží s objemom 5000 litrov. Priezračná jablková šťava značky Rauch vo fľašiach s patentným uzáverom sa počas nasledujúcich rokov stala vo Vorarlbersku a Tirolsku predajným hitom.