Jesť a piť sa musí vždy

Pred 10 mesiacmi sa skončila 1. svetová vojna. Vďakabohu. Eduard a Ernst, dvaja najstarší synovia Franza Josefa, prežili službu na fronte – hoci zranení či chorí. Franzovi Josefovi a jeho bratovi Johannovi Baptistovi sa dokonca podarilo celkom úspešne prečkať vojnu s ich malou výšivkárskou dielňou. 

Teraz, v septembri, začali ľudia pociťovať nedostatok uhlia aj v tomto regióne. Železnice už nevypravovali takmer žiadne osobné vlaky. Čím si mali ľudia v zime vykurovať príbytky? Napriek tomu bola väčšina obyvateľov Vorarlberska plná nádeje. Čoskoro sa predsa mali stať švajčiarskym kantónom. Vyše 80 % obyvateľov hlasovalo v máji za pripojenie k Švajčiarsku. Vládla atmosféra optimizmu. 

Budúcnosť v znamení muštu a pálenky
Optimizmus zavládol aj v rodine Rauchovcov: 1.9.1919 odkúpil Franz Josef od Franza Amanna za 38 000 korún susedný dom s muštárňou a pálenicou. Vytvorenie druhej podnikateľskej oblasti bol rozumný krok otvárajúci možnosti pre Franzovho syna Ernsta, ktorý mal totiž tiež obchodný talent. Lenže vo výšivkárskej dielni „Gebrüder Rauch“ bolo miesto len pre jedno z Franzových 10 detí, pre prvorodeného Eduarda.

Franzove Josefove začiatky v novom odvetví boli skromné – so starým ručným košovým lisom, niekoľkými starými sudmi od piva na skladovanie v pivnici a destilačným zariadením v práčovni. Ale celá rodina bola veľmi pracovitá… a toto podnikanie malo do budúcnosti dobrú perspektívu: jesť a piť sa predsa musí vždy. 

Už čoskoro predávali Rauchovci mušt aj pod vlastným menom.