V Srbsku a iných balkánskych krajinách sa ovocné značky firmy Rauch tešili už od 90. rokov minulého storočia čoraz väčšej obľube. V roku 2005 vyhlásilo srbské združenie spotrebiteľov Happy Day dokonca za najlepšiu šťavu roka. Zodpovedným pracovníkom bolo jasné, že pri takto stúpajúcich objemoch by sa oplatilo vybudovať plniaci závod priamo v krajine. Ale prečo by sme mali iba plniť? Srbsko je známe svojím ovocím, ktoré firma spracováva: ríbezľami, malinami, broskyňami atď.
Pri hľadaní vhodného miesta na vybudovanie prevádzky mala firma Rauch šťastie. V malej dedinke Koceljeva sa v júli roku 2006 dostala po vyhlásení bankrotu do dražby fabrika na výrobu ovocných konzerv. Roman Rauch využil túto príležitosť: „V sále príslušného súdu sedel v stanovený termín konania len jediný pracovník. Tak výhodne sme ešte nikdy žiadnu fabriku nekúpili.“
Týždeň pred Vianocami cestoval Harald Krammer, technický vedúci firmy Rauch, prvýkrát do dedinky Koceljeva: „Bola zima, vlhko a sivo. Cesty boli zlé. Stretávali sme roľníkov s volskými záprahmi. Dedina budila dojem, že sa v nej zastavil čas pred niekoľkými desaťročiami. Potom som uvidel našu novú fabriku. Jej stav by som popísal ako... dezolátny.“
Pracovný tím si vyhrnul rukávy, dal budovu do poriadku a nainštaloval prvé výrobné linky. Už na jeseň vyvážala srbská pobočka firmy Rauch prvé nápoje Bravo v PET fľašiach. No rovnako dôležití ako technológie sú aj ľudia, ktorí ich obsluhujú. A tých vyhľadáva firma Rauch podľa možnosti v danom regióne.
Prvých 80 nových srbských kolegýň a kolegov našiel podnik rýchlo. Čoskoro mnohí z nich navštívili závody Rauch vo Vorarlbersku a naučili sa tam triky a tajomstvá spojené s mimoriadnou kvalitou produktov Rauch. A ľudia z Koceljevy sa učili rýchlo. Krammer: „Závod v Koceljeve je dnes skutočne ukážkovým podnikom, ktorý zamestnáva 200 ľudí. Z toho mám naozaj veľkú radosť. Aj dedinka Koceljeva sa vďaka hospodárskemu rozmachu premenila na malý klenot.“