V Rusku a iných východoeurópskych krajinách boli v polovici 90. rokov značkové výrobky zo západu veľmi žiadaným, ale mimoriadne nedostatkovým tovarom. To platilo aj pre ovocné šťavy Rauch. V tom sa črtal prísľub nevídaných obchodov. Mnohí z tých, čo mali peniaze, preto skúšali šťastie s dovozom.
„V tých časoch nás v Rankweili navštevovali najmä Rusi. Počas rozhovoru položili na stôl hrubú kôpku mariek a chceli objednávať. Východoeurópskym bankám nik nedôveroval,“ spomína Heinz Dei-Michei, ktorý mal v tej dobe na starosti export. „Trudi Ludescherová vzala peniaze, niekedy to bolo až 100 000 nemeckých mariek, odviezla ich do našej banky a tam nechala overiť ich pravosť.“ Keď bolo všetko v poriadku, podpísali sme zmluvu – o dva dni neskôr vyzdvihli ruské, často rozhegané, nákladiaky v Rankweili drahocenné šťavy.
Pri obchodovaní s krajinami východnej Európy sa v 90. rokoch považovala za skutočné peniaze väčšinou len hotovosť – nemecká marka bola „európskym dolárom“.