Dobrodružné cesty v mene najlepšej šťavy

 „Či už to bol Irak, Džibutsko alebo Jemen – aby sme porozumeli tamojšiemu trhu a dokázali novým zákazníkom poskytnúť čo najlepšiu podporu, snažili sme sa ich čo najskôr osobne navštíviť aj v nebezpečných, či z nášho pohľadu odľahlých krajinách,“ rozpráva Heinz Dei-Michei, ktorý v rokoch 1985 až 2001 zodpovedal za vývoz. Väčšinu obchodníkov poriadne prekvapilo, keď sa u nich zastavili pracovníci firmy Rauch osobne, pretože veľkí výrobcovia sa zväčša obávali rizika.

Prvé kontakty sme nadväzovali na potravinárskych veľtrhoch alebo podujatiach organizovaných inštitúciami pre zahraničný obchod. „Ak sa spoločnosť Rauch etablovala na trhu v určitom regióne s polotovarmi alebo hotovými výrobkami, čoskoro nás na takýchto podujatiach vyhľadali aj záujemcovia zo susedných oblastí. Zvesti o vysokej kvalite sa predsa vo svete šíria rýchlo.“ Tieto cesty boli často dobrodružné: celé hodiny sme cestovali v rozheganých autách po hrboľatých cestách, delili sa o hotelovú izbu s lezúcimi a plaziacimi sa spolubývajúcimi. Niekedy sme dokonca zažívali atmosféru ako z filmov o agentovi 007: „V Iraku sme rokovali so zákazníkmi len v idúcom aute – všetko ostatné by totiž odpočúvala tajná služba.“

Kamkoľvek ste vo svete šli, Rauch tam často už bol: konkrétne na tejto fotke ho vidieť v bazári v pakistanskom meste Karáči koncom 90. rokov.