Od želatíny k membráne

Číre a priehľadné – v takom stave obľubuje väčšina ľudí určité druhy štiav, napríklad jablkovú, ríbezľovú alebo čerešňovú. No bezprostredne po vylisovaní je každá šťava prirodzene zakalená a musí sa najprv „vyčíriť“ – to znamená, že sa musia odstrániť miniatúrne čiastočky kalu, rastlinné bielkoviny a enzýmy. V minulosti sa na to používala želatína, ktorá dobre viaže kal a ten sa dá vďaka tomu ľahko odstrániť.

Želatína je však živočíšneho pôvodu, čo predstavovalo v minulosti, rovnako ako v súčasnosti, pre mnoho ľudí a kultúr problém. Navyše nešlo o dokonalú metódu, pretože v šťave mohli napriek tomu ostať nepatrné zvyšky kalu. Po opätovnom zmiešaní v plniacom závode mohlo teda dôjsť k jemnému zakaleniu šťavy.

Až v polovici 80. rokov minulého storočia sa na trh dostal filtračný systém, ktorý bol dostatočne jemný na mechanické vyčírenie ovocných štiav: ultrafiltrácia. „Chceli sme ju mať hneď!“, spomína Erich Rauch. V roku 1985 testoval počas niekoľkých týždňov na skúšobnom zariadení v suteréne firmy spolu so svojím tímom systémy od troch výrobcov: „Prečerpali sme cez filtre tisíce litrov šťavy. Skúmali sme presnosť systémov, ako aj ich praktickosť z hľadiska bežného využitia.“ V roku 1986 bolo vo výrobnej hale v Rankweili uvedené do prevádzky prvé ultrafiltračné zariadenie.

Vďaka tejto modernej filtračnej technológii neobsahujú číre šťavy Rauch žiadne živočíšne prísady a zodpovedajú najvyšším náboženským a ideologickým požiadavkám: sú halal, kóšer a vegánske.

Aj na farbu jablkovej šťavy sa vzťahujú normy. Určujú sa na základe porovnania s farebnými vzorkami.

Aby sa však jablková šťava mohla lesknúť, musí sa vyčíriť. Na to používa Rauch od roku 1986 namiesto želatíny modernú filtračnú technológiu.